MK :: Základná škola s materskou školou Milana Kolibiara Detvianska Huta

prof. RNDr. Milan Kolibiar, DrSc.

Jeho kolíska stála v osade Vrchdobroč , patriacej do obce Detvianska Huta, kde sa aj narodil 14. februára 1922. Malý Milan Kolibiar začal chodiť do gazdovskej školy v rodnej osade, neskôr navštevoval štátnu školu v Čechánkach. Miestny učiteľ v ňom vybadal nevšedný talent. S detvianskohutianskym farárom presvedčil rodičov, aby chlapca dali na štúdium. Začal študovať na Gymnáziu vo Zvolene a po ukončení prvého ročníka prestúpil do Kláštora pod Znievom. Po ukončení štúdia a maturite dal prednosť matematike , ktorej sa už definitívne celý upísal a ona sa stala náplňou celého jeho života.

Matematiku a fyziku študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1946 pôsobil ako učiteľ matematiky na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Ďalší svoj život zasvätil výchove budúcich matematikov na Katedre matematiky, neskôr na Katedre algebry a teórie čísel Prírodovedeckej, neskôr Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave . V rokoch 1964 - 1987 bol vedúcim tejto katedry.

Mathematica Slovaca

TIBOR KATRIŇÁK
PROFESOR MILAN KOLIBIAR ŠESŤDESIATROČNÝ

Dňa 14. februára 1982 oslávil 60. výročie narodenia prof. RNDr. Milan Kolibiar , DrSc, vedúci Katedry algebry a teórie čísel Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prof. Kolibiar patril k vedúcim osobnostiam matematického života na Slovensku. Významne zasiahol do rozvoja matematiky v oblasti vedeckovýskumnej, pedagogickej, vo výchove vedeckého dorastu a v organizačno - riadiacej práci. Prof. Kolibiar sa narodil v Detvianskej Hute (okres Zvolen) v rodine chudobného roľníka. Prvé roky navštevoval tzv. gazdovskú školu, kde jeden zo sedliakov "vyučoval" v zimných mesiacoch vo svojom dome deti z lazov. Neskoršie dochádza mladý M. Kolibiar do národnej školy v Čechánkach. Na naliehanie učiteľa dali rodičia študovať nadaného syna najsamprv na gymnázium vo Zvolene a neskôr v Kláštore pod Znievom. Tu i úspešne zmaturoval r. 1942. Odtiaľ odchádza na štúdium matematiky a fyziky na novozaloženú Prírodovedeckú fakultu vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave. Štúdium ukončil druhou štátnou skúškou v r. 1946. Od 1. júla 1946 je spočiatku asistentom u prof. Dr. J. Kauckého a po jeho odchode u prof. Dr. J. Hronca na Matematickom ústave Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tomuto pracovisku zostal verný až doteraz (ak neberieme do úvahy administratívne zmeny). Titul RNDr. získal na Univerzite Komenského v Bratislave r. 1950. Roku 1956 bol menovaný docentom. Hodnosť doktora fyzikálno-matematických vied získava r. 1965 a v tom istom roku bol vymenovaný aj za univerzitného profesora. Z pôvodnej Katedry matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK sa vyčlenila roku 1964 Katedra algebry a teórie čísel, ktorej vedúcim sa stal prof. Kolibiar. Vedie ju nepretržite až doteraz (po reorganizácii r. 1980 je katedra súčasťou novoutvorenej Matematicko-fyzikálnej fakulty UK). Vedecky sa prof. Kolibiar orientuje na algebru, presnejšie na čiastočne usporiadané množiny, zväzy, univerzálnu algebru a tiež na problematiku, ktorá je na hranici medzi algebrou a typológiou. Prvé podnety ku štúdiu, algebry, a špeciálne teórie zväzov, získal od svojich univerzitných učiteľov akademikov O. Borůvku (ktorý dochádzal po vojne dlhé roky z Brna do Bratislavy) a Š. Schwarza. Teória zväzov sa práve vtedy prudko rozvíjala. Našli sa aj ďalší záujemcovia a založili seminár z teórie zväzov. Navštevovali ho okrem M. Kolibiara aj J. Jakubík, L. Mišík, M. Švec a ďalší. Čítala sa monografia G. Birkhoffa [3] o teórii zväzov. Nie je to práve najvhodnejšia kniha na prvé čítanie. Je napísaná skôr pre zrelých tvorivých matematikov a predpokladá stály kontakt s odbornými časopismi, kde si treba doplňovať informácie. Ale matematických časopisov bolo vtedy v Bratislave pramálo!

Úryvok z publikácie TIBORA KATRIŇÁKA r.1982 Zdroj

prof. RNDr. Milan Kolibiar, DrSc.

Pokročilé nastavenia